Rodinný dom architektov Skoček – Skočková bol prvým z radu troch kľúčových vlastných domov neskoromoderných architektov v Bratislave – tehlový dom manželov Skočkovcov bol referenciou aj pre domy architektov Milučkého a Matušíka, ktoré stoja neďaleko a spolu vytvárajú konzistentnú sériu autonómnych solitérov charkteristických pre neskoromodernú autorskú výpoveď dominantných tvorcov tohto obdobia. Voľne plynúci priestor domu podčiarkuje organická línia vinúca sa v pôdoryse inak zvonku prísne asketicky formovaného objektu (vplyv škandinávskej moderny). Na túto líniu pri dodržaní komplementárneho princípu jednoduchosti pôdorysne nadviazal Ilja Skoček ml. svojou nadstavbou zrealizovanou v roku 2006.
Literatúra:
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
ANDRÁŚIOVÁ, Katarína: Dom, v ktorom znejú akordy. ARCH 9, 2004, 7 – 8, s. 32 – 33.
TOPOLČANSKÁ, Mária: Dom na dome. ARCH 12, 2007, 1, s. 24 – 25.
