Dom kultúry v Bojniciach ilustruje Marcinkovej záľubu v dlhých paralelných líniách stien, ktoré determinujú nielen vnútorné priestory budovy, ale aj spojenie interiéru s exteriérom. Jednotlivé línie stien pritom nie sú nasadené schematicky v rovnakých vzdialenostiach. Ich rozostupy sú do určitej miery rytmizované a naznačujú striedanie odlišných typov priestorov podmienených funkciou a prevádzkovými vzťahmi. Dĺžka týchto rytmus vnútorných priestorov určujúcich stien zasa formuje vzťahy budovy s vonkajším prostredím. Reaguje na existujúcu zástavbu, vytvára rámec a členenie verejného priestoru v okolí budovy.
Dispozične boli v dvoch širších traktoch umiestnené dva základné priestory kultúrneho domu, sála so stúpajúcou podlahou s kapacitou 396 miest s oponou Slávky Pecháčkovej a univerzálna sála s rovnou podlahou. Zvyšné dva užšie trakty využila autorka na priestory šatní a klubovní. Ďalšie klubové priestory pritom zoradili do dvoch krídel prechádzajúcich do dvorovej časti tak, ako to vidno na hospodárskych prístavbách ostatných domov na námestí. Na dome kultúry použila po prvý raz Milica Marcinková štruktúrovaný obklad. Vrúbkované keramické obkladačky bielej a tehlovej farby, ktoré pre východoslovenského výrobcu navrhol architektkin manžel Marián Marcinka, neskôr s obľubou používala nielen ona, ale aj značná časť vtedajších architektov.
Za Dom kultúry v Bojniciach získala Marcinková aj najviac profesionálneho uznania. V roku 1981 jej udelili Cenu ZSA. O dva roky neskôr vystavovala práve toto dielo aj na svetovej výstave Interarch 1983 v bulharskej Sofii, čo bola pre architektov zo Slovenska v tom čase prakticky jediná možnosť konfrontovať svoju prácu v medzinárodnom prostredí.
Literatúra:
MORAVČIKOVÁ, Henrieta: Neviditeľné architektky. Architektúra & urbanizmus, 2015, 1 - 2, s. 82 - 103.
KOVÁČ, Martin: Kultúrne prostredie nie je prepych. Projekt 224, 1989, 2, s. 37 - 42
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta - SZALAY, Peter. Domy kultúry na Slovensku: Vzostup a pád jedného typologického druhu. In Osvěta, kultura, zábava: kultúrní domy v Československu,Michaela Janečková, Irena Lehkoživoá (eds.) 2024, VI PER: Praha, 601 s.
