Kľúčová osobnosť slovenskej modernej architektúry. Architektúru študoval najprv v Budapešti, od roku 1919 v Prahe (VUT). Absolvoval u profesora A. Engla v roku 1923. Od roku 1925 pôsobil v Bratislave. V roku 1940 bol menovaný profesorom a pedagogicky pôsobil až do roku 1971. Jeho význam spočíva nielen v pozoruhodnej architektonickej, ale aj zakladateľskej činnosti. Významne sa podieľal na založení Slovenskej vysokej školy technickej a Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva, ako aj Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave. Bol jedným zo zakladateľov časopisov Technický obzor slovenský, Architektúra & Urbanizmus a Životné prostredie. Jeho architektonická tvorba je svojím oblúkom vzopätým od tradície, cez funkcionalizmus až po klasicizujúcu modernu charakteristická a súčasne jedinečná pre miestne prostredie. V európskom kontexte je typickým slovenským fenoménom a súčasne jedným z mála, ktorému sa podarilo dosiahnuť medzinárodnú úroveň. Jeho prvé návrhy sú zviazané s vplyvmi tradičného školenia. Avšak už tvorbu z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov možno označiť za vrcholné dielo slovenského funkcionalizmu. V druhej polovici tridsiatych rokov sa podobne ako ostatná európska scéna opäť prikláňa k tradícii a inklinuje k tradičným vzorom. Celú jeho tvorbu charakterizuje výnimočný zmysel pre praktickosť a technickú kvalitu architektúry, ako aj cit pre vyváženú výtvarnú kompozíciu a architektonické detaily.