V priestore, kde sa cez vojnu mali stavať nemecké školy, vznikol začiatkom šesťdesiatych rokov dvetisíc-lôžkový vysokoškolský internát. Symbolizoval vzdialenosť, ktorú prešla domáca architektúra za necelé dve desaťročia od tradicionality k moderne. Internát pozostáva z dvoch doskových trojtraktových blokov z panelov systému BA spojených zaskleným kŕčkom. Izby so záchodom, umývadlom a sprchou boli pôvodne navrhnuté pre dve osoby. Na jedenásťposchodové bloky nadväzuje nízke krídlo s jedálňou, spoločenskou sálou, bazénom a telocvičňou. Napriek rozvoľnenej asymetrickej skladbe vytvára sa pri nástupe námestie kultivovaných proporcií. Celá architektúra je založená na ušľachtilej kombinácii stereotomickejších ubytovacích blokov a tektonickej štruktúry veľkých zasklených plôch nízkej časti.
Literatúra:
ŠVANIGA, Juraj: Internát na Legionárskej ulici. Projekt 2, 1960, 6, s. 247 – 250.
Vysokoškolský internát na Legionárskej ulici v Bratislave. Projekt 9, 1967, 8/9, s. 203 – 206.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
