Pôvodne odborárska zotavovňa stojí na mieste, kde vyviera prírodný termálny prameň. Autori v štúdii citlivo rešpektovali konfiguráciu terénu – objekty osadili na nižšej terénnej vlne, bližšie k prameňom a prístupovej komunikácii a pri kompozícii hmôt ich inšpiroval reliéf krajiny. Komplex sa skladá z troch častí: ubytovacej, spoločenskej a z plavárne. Osempodlažná ubytovacia časť (300 lôžok) má trojuholníkový tvar s výraznou pultovou strechou. Kolmo k nej stojí spoločenská časť, ku ktorej je zaskleným kŕčkom pripojená nižšie položená plaváreň prístupná aj osobitným vstupom. Farebné riešenie komplexu, ako i jeho tvarové členenie je striedme. Autori zvolili farbu terakoty a bielu v komplementárnom vzťahu so zeleňou prírodného prostredia. Interiéry dotvorili výtvarné diela popredných umelcov: veľkoplošná výšivka od Eleny Holéczyovej v klubovni na ôsmom poschodí, kinetický objekt vo vestibule od Milana Dobeša, v jedálni keramika od Juraja Martha; pre exteriérové priestory vytvoril drevené totemy Vladimír Môťovský. Ako súčasť komplexu navrhli autori aj bytový dom pre zamestnancov, umiestnený bližšie k obci. Koncom deväťdesiatych rokov prešiel komplex rekonštrukciou. Pri zatepľovaní priečelí hotelovej časti a krytej plavárne bol terakotový keramický obklad nahradený omietkou, keramikou obložené jednoliate biele čelá balkónov zamenené za zábradlie, bolo zmenené delenie niektorých okenných výplní aj celková farebnosť, čím bol narušený pôvodný výraz objektov.
Literatúra:
LÝSEK, Lumír: Zotavovňa ROH v Liptovskom Jáne. Projekt 6, 1964, 2, s. 29 – 31.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 228, 431.
ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Príroda a moderná architektúra: ako užívať ich bohatstvo? Zotavovňa Máj, Liptovský Ján. ARCH 14, 2009, 6, s. 24 – 27.
