Prešovský obchodný dom Prior bol realizovaný v rokoch 1981–87 podľa návrhu architektov Františka Kalesného a Fedora Minárika, pôsobiacich v Štátnom projektovom ústave Obchodu v Bratislave. Vznikol v prieluke na mieste staršej zástavby, tesne za hranicou mestskej pamiatkovej zóny, na hlavnej severo-južnej osi mesta. Bol orientovaný do priestoru dnešného Námestia Legionárov, naproti (v tom čase rozostavanej) budove divadla. Pomerne úzka, prudko sa zvažujúca parcela podmienila výsledný tvar stavby. Jej základom bolo komunikačné jadro pasážového charakteru, orientované kolmo k hlavnej mestskej osi, ktoré malo podľa pôvodného plánu (spracovaného ŠPÚO v roku 1984) pokračovať západne za obchodným domom smerom k novovybudovanej tržnici a parkovacím garážam. Tie však nikdy nevznikli a až do prestavby prešovského Prioru ostalo priestranstvo prázdne. Nerealizované ostali i plánované terénne úpravy okolia objektu s dlažbou a malými architektonickými objektami. Formálny základ budovy obchodného domu tvoril konštrukčný systém INTEGRO (ŠPÚO-ZIPP) v modulácii 12 x 9,6 m, priznaný v exteriéri aj interiéri. Nosná konštrukcia tak bola povýšená na architektonické články, explicitne vyjadrujúce tektonické vzťahy stavby. Priečelia členil obnažený raster tvorený železobetónovými stĺpmi s prierezom H a zdvojenými prievlakmi, vyplnený murivom s keramickým obkladom a pravidelným rytmom okenných otvorov, pričom parter sa z troch strán otváral do okolia. Pasáž o výške troch podlaží, s eskalátormi, výťahmi i schodiskami, bola po celej dĺžke stavby prestrešená šikmým zasklením, ktoré v spojení s pravidelnou geometrickou mriežkou konštrukcie tvorilo najdôležitejší motív stavby. Z pasáže boli prístupné predajné priestory, služby a prevádzky s občerstvením na prvých dvoch nadzemných podlažiach i potraviny v suteréne. Na najvyššom poschodí boli situované skladové a administratívne priestory, v suteréne sa nachádzalo technické zázemie objektu i zásobovanie, ktoré vďaka využitiu terénnej nerovnosti vyúsťovalo priamo na mestskú komunikáciu na západnej strane. Predajné priestory boli s pasážou prepojené výkladmi, avšak stalo sa tak z iniciatívy investora, v rozpore s pôvodným zámerom architektov. Vnútorné zariadenie, umelecká výzdoba ani atypické doplnky interiéru taktiež neboli realizované podľa projektu. Vplyv Hi-tech tendencií, silne prítomných v architektúre 70. a 80. rokov, sa prejavil v interiéri aj exteriéri prešovského obchodného domu – okrem uplatnenia obnaženej nosnej konštrukcie hlavne priznaním technických prvkov, akými sú vzduchotechnika, svetelné rošty či tri výrazné komíny na južnej strane objektu. Na postmoderné uvažovanie o architektúre naopak reagovalo šikmé prestrešenie pasáže, odkazujúce na siluety domov blízkeho historického jadra. Obchodný dom Prior v Prešove bol asanovaný v roku 2018 a na jeho mieste vznikla novostavba nákupného centra.
Literatúra:
Bišťan, M.: Archi-tektonika veľkorozponového skeletového systému INTEGRO. Koncept otvorenej architektonickej formy reprezentovaný sériou obchodných domov Prior. Architektúra & urbanizmus 54, 2020, 3–4, s. 224–239.
Čížek, P.: INTEGRO – konštrukcia pre občiansku a priemyslovú výstavbu. Bratislava, ALFA 1989.
Minárik, F.: Obchodný dom Prior v Prešove. Projekt 271, 1983, 9, s. 22–23.
Minárik, F – Moncoľ, M.: Obchodný dom Prior v Prešove. Projekt 318, 1988, 6, s. 5–11.
Spišák, G.: 30 rokov obchodných domov na východnom Slovensku, Košice, Východoslovenské vydavateľstvo 1984.
