Najčastejšou príčinou úmrtia v Československu tridsiatych rokov bola tuberkulóza. Ústredná sociálna poisťovňa sa preto rozhodla postaviť vo Vyšných Hágoch veľké moderné sanatórium na liečbu TBC a respiračných chorôb. Sanatórium vybudovali v tridsiatych rokoch. Druhá svetová vojna znemožnila realizovať plánovaný hotel pre návštevy pacientov a veľkú ubytovňu pre zamestnancov. Komplex pozostáva z trinástich budov – tvorí ho hlavná liečebná budova, infekčný pavilón, prosektúra, centrálna kotolňa s elektrárňou, dielne, práčovňa, garáže, skleník, vrátnica a štyri ubytovacie budovy pre zamestnancov. Hlavná budova má kapacitu 500 pacientov a sú v nej liečebné a stravovacie priestory, ďalej obchody, pošta a divadelná sála pre 600 návštevníkov. Komplex je významným funkcionalistickým dielom s vyváženými proporciami, aj keď jeho rozmery sú i dnes v meradle tatranských osád neobvyklé. Konštrukciu stavby sanatória tvorí železobetónový skelet so špeciálnym tehlovým murivom izolovaným korkom a obloženým keramickými obkladačkami.
Literatúra:
[BLAŠKO, J.]: Ako to bude so sanatoriom Ústrednej sociálnej poisťovne v Tatrách? Slovenský staviteľ 3, 1933, s. 99 – 102.
Dvě soutěže na sanatoria pro TBC v Tatrách. Stavba 11, 1933, 4, s. 49 a n.
Ing. arch. K. Ž.: Sanatórium pre tuberkulóznych vo Vyšných Hágoch. Slovenský staviteľ 10, 1940, s. 67 – 71.
25 rokov liečebne vo Vyšných Hágoch. Martin, Obzor 1966.
FOLTYN, Ladislav: Slovakische Architektur und die tschechische Avantgarde 1918 – 1939. Dresden, Verlag des Kunst 1991. 236 s.
MRŇA, Ľubomír: Liečebný ústav Vyšné Hágy. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, 1 – 2, s. 110 – 115.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005. 182 s.
