Architekt M. Chorvát pristaval k trom družstevným domom od Emila Belluša objekt, ktorý sa pôvodne volal Dom výtvarného umenia a architektúry. Vo vyššej hmote sa verne prispôsobil staršej architektúre a blok uzavrel nižšou výstavnou budovou tvaru pretiahnutého šesťuholníka. V jej strede je zhora osvetlená ústredná sieň a dve dlhé výstavné sály po obvode. Sála na poschodí je osvetlená dlhou štrbinou s natáčavými protislnečnými lamelami. Na prízemí je v strede spoločenská sála, ktorá dlho fungovala ako vysokoškolský klub. Aj v nej sa objavuje vlnitá doska na strope - architektov obľúbený motív inšpirovaný Alvarom Aaltom. Na objekte zreteľne cítiť postalinské uvoľnenie a ducha obnovenej ľahkej moderny.
Literatúra:
Architektura ČSR 17, 1958, s. 342
KRAMÁR, Eugen: Dom umenia v Bratislave. Projekt 8, 1966, 3, s. 45 - 49.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
