Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska. Rozvoj mesta sa premietol do veľkého stavebného rozmachu a aj v dôsledku nárastu obyvateľstva bola jednou z hlavných dobových tém výstavba bytov. Unikátnou lokalitou ponúkajúcou možnosť mestského bývania so začlenením prírody a s pôsobivými výhľadmi na mesto je vŕšok západne od Bratislavského hradu zvaný Hausbergl, kde prvé mestské vily vznikali už na prelome 19. a 20. storočia. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia tu svoje rodinné domy a vily budovali prosperujúce stredné a vyššie vrstvy, medzi ktoré patril aj Ing. Eugen Weisz. Pozemok, na ktorom sa jeho vila nachádza, je úzky, od ulice strmo stúpa južným smerom až do prevýšenia 15 metrov. Uličné severné priečelie je prosté, s rohovými oknami, bohatšie členená je južná fasáda orientovaná do záhrady. Sedlová strecha s valbou od ulice dodáva domu tradičný výraz. Strmý svah upravil architekt ako stupňovité terasy s osovo umiestneným schodiskom. Pri koncipovaní vily bol architekt Szalatnai limitovaný 4 metrovým odstupom od susedných pozemkov a preto stavebný program rozvinul do výšky, pričom každé podlažie má osobitú funkciu. V suteréne sú hospodárske a pomocné prevádzky: kuchyňa, izba pre slúžku, povnica, garáž a ďalšie pomocné miestnosti. Prízemie patrí spoločenským miestnostiam – hala, obývacia izba so zimnou záhradou, jedáleň s prípravňou. Na poschodí sú spálne, denná miestnosť a v podkroví detská izba a úložné priestory. Centrom dispozície je točité schodisko s priehľadom do haly. Priestorové riešenie je úsporné a kompaktné. Dodnes sú zachované originálne interiérové prvky ako krby, kovové elementy, keramické obklady. Priľahlá obytná záhrada vo svahu tvorí s vilou jednoliaty celok. Koncept vily je skôr utilitárny ako veľkolepý, pričom vyžaruje solídnosť a eleganciu. Dom je jedným z najlepších príkladov modernej vilovej architektúry na Slovensku a charakteristickým dielom architekta Szalatnaia, ktorý avantgardnosť spájal s tradíciou.
Literatúra:
Einfamilienwohnhaus am Berghang, Forum 4, 1934, 4, s. 265 – 267.
SZALATNAI, Artúr: Obytné záhrady na svahu. Slovenský staviteľ 6, 1936, 4, s. 113 – 114, obr. na s. 99 – 103.
DULLA, Matúš: Rodinný dom na svahu. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, 1 – 2, s. 124 – 127.
BORSKÝ, Maroš: Artur Szalatnai-Slatinský. (Diplomová práca.) Bratislava, FF UK 1999. 82 s. 183 obr.
DORICOVÁ, Slávka: Rodinný dům v Bratislavské architektuře 1918 – 1938. (Diplomová práca.) Olomouc 1999.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s., tu s. 87, 375.
