Areál dnešnej Slovenskej televízie postavili podľa víťazného súťažného návrhu z polovice šesťdesiatych rokov. Celý komplex zaberá plochu pravouhlého trojuholníka a jeho jednotlivé objekty dostavovali postupne. Dominantou areálu je dvadsaťdeväťpodlažná budova tvorby programov, ktorá bola dlhší čas najvyššou stavbou v Československu. Budova má vnútorné jadro, v ktorom sú sústredené všetky vertikálne komunikácie vrátane vedení, technické aj hygienické zariadenia. Ostatná pôdorysná plocha tak ostáva voľná a umožňuje variabilné usporiadanie priestorov na jednotlivých podlažiach. Nosné železobetónové jadro tejto oceľovej konštrukcie dopĺňajú štyri obvodové železobetónové výstužné steny, ktoré sa uplatňujú aj v architektonickom výraze stavby. Budovu tvorby programov vybavili na svoju dobu špičkovou technológiou a štýlovým interiérom z produkcie bratislavských Umeleckých remesiel.
Literatúra:
Súťaž na Televízne stredisko. Projekt, 1965, č. 8, s. 178 - 182.
Televízne stredisko riešila súťaž. Československý architekt 9, 1965, 25 -26, s.7
Rokošný, Anton.: Kultúrny stánok s jedným naj... Budova tvorby programu Slovenskej televízie v Bratislave. Projekt 18, 1976, č. 3, s. 18 - 21.
Rokošný Anton: Televízne mestečko v doline. Projekt 20, 1978, č. 4, s. 11 - 15 ROKOŠNÝ, Anton: Kultúrny stánok s jedným naj... Budova tvorby programu Slovenskej televízie v Bratislave. Projekt 18, 1976, 1, s. 18 – 21.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s., tu s. 226, 436.
