Vlastný rodinný dom architekta potvrdzuje, že hlavným zdrojom tvorby Milučkého, priznávaným samým autorom, je ľudové umenie a architektúra. Cez priame, doslovné použitie materiálov a tvarov ľudového (vložené okienka, kovové a drevené detaily spojov) obnovuje Milučký stratený vzťah k formám, remeslám, materiálom. Modernosť Milučkého diela pridáva ľudovej kultúre, jej striktne primárnemu charakteru, pridanú hodnotu novými technickými možnosťami: transparencia, kontinuita styku s prírodou pri zachovaní intimity vnútorného prostredia (záhrada – interiér – patio domu). Ľudová architektúra a jej materialita je Milučkého primárnou senzibilitou.
Literatúra:
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
DULLA, Matúš: Architekt Ferdinand Milučký. Bratislava, SAS 1998. 99 s.
TOPOLČANSKÁ, Mária: Dva prístupy k modernite. Alena Šrámková a Ferdinand Milučký. In: Architektúra & Urbanizmus, 40, 2006, 2 – 3, s. 137 – 155.
