Vysoká škola lesnícka a drevárska je situovaná pri železničnej stanici, neďaleko Zvolenského zámku. Základnou koncepciou autora bolo vytvoriť dôstojnú, modernú kompozičnú protiváhu k zámku. Centrum areálu tvorí aula, sčasti obklopená dvojnásobne zalomeným monoblokom katedier. Aula má oktogonálny pôdorys a kapacitu 500 poslucháčov. Pódium a amfiteatrálne hľadisko auly s príslušenstvom a foyermi sú zapustené v teréne. Dve podzemné chodby spájajú aulu s vertikálnymi komunikačnými jadrami monobloku. Nadzemnú hmotu auly tvoria dva osemboké ihlany navzájom spojené základňami, pričom jednotlivé trojuholníkové časti strešného ihlana sú voči sebe vertikálne pootočené.
Hmota monobloku katedier s rektorátom a dekanátmi stupňovito klesá od najvyššej, 7-podlažnej hmoty na južnej strane po 4-podlažnú hmotu na východe. Dispozičné riešenie je 3-traktové, v miestach zalomenia 5-traktová. V miestach zalomenia sú umiestnené vertikálne komunikačné jadrá. Jednotlivé katedry sú nepriechodné, prístupné priamo z komunikačných jedier. Na prízemí je vstupná hala, ktorá slúži aj ako respírium posluchární. Tie sú vysunuté z monobloku a obopínajú prízemný komplex dielní a laboratórií, ktorý navrhol J. Lacko. Konštrukčne je monoblok priemyselný monolitický ŽB skelet. Štítové steny monobloku sú plné. Závesné steny hlavných fasád majú predsadené slnolamy z Jäklových profilov vytvárajúcich jemnú krajkovú štruktúru. Pri výstavbe bola zachovaná vysoká zeleň pôvodných cintorínov.
Literatúra:
ŠIMKO, Ivan – DEDEČEK, Vladimír: Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene. Projekt 27, 1985, 6, s. 28 – 33.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
SZALAY, Peter: Architekt Vladimír Dedeček. Architektúra & Urbanizmus 39, 2005, 3 – 4, s. 135.
