Výstavba filmových ateliérov bola od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia témou diskusií v slovenskom filmárskom prostredí. Traduje sa dokonca historka, že za ich realizáciu loboval aj slávny herec a režisér, zakladateľ slovenskej kinematografie Paľo Bielik. Prvý návrh budov pre produkciu filmov v Bratislave vznikol začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia v projektovom oddelení Štátneho filmu v Prahe. Podľa tohto návrhu postavili prvé dva ateliéry s príslušenstvom. Paralelne vzniklo aj niekoľko provizórnych technických stavieb. V roku 1957 vznikol v českom prostredí aj projekt filmových laboratórií, ktoré v severnej časti areálu dokončili na začiatku šesťdesiatych rokov. V rovnakom čase už pracovali na rozsiahlom rozšírení komplexu filmových ateliérov v bratislavskom Stavoprojekte. Architekti Ferdinand Milučký a Stanislav Talaš navrhli viacero budov, ktoré sa ale pravdepodobne nerealizovali. Požiadavky súvisiace s novými technológiami a procesmi filmovej produkcie viedli totiž k prehodnoteniu ich zastavovacej štúdie a k vzniku nového projektu tzv. generálneho riešenia. Spracovali ho architekt Pavol Ondreička a technológ Hviezdoslav Herman, ktorí pôsobili priamo v podniku Filmová tvorba a distribúcia Bratislava Koliba. Tento návrh čiastočne predurčil základné rozčlenenie prevádzky areálu a pravdepodobne dal podobu aj severnému krídlu hlavnej budovy. Na návrhu dostavby filmových ateliérov pracoval aj Štefan Štempák a Ivan Marko. Podľa ich návrhu sa ale realizovali len garáže s kopilitovým presklením na západe areálu. Od roku 1972 pracoval ako posledný na návrhu dostavby a zjednotení celého komplexu ateliér Jozefa Lacka z ŠPTÚ. Ich návrh nakoniec dal areálu súčasnú podobu.
Areál na bratislavskej Kolibe postupne dostavovali tri desaťročia. Túto dlhú dobu realizácie možno dodnes čítať prostredníctvom odlišných architektonických foriem jednotlivých budov. Citlivým vsadením do terénu, symetrickou kompozíciou a jemne štruktúrovanou fasádou zaujme bývalá budova laboratórií s premietacou sálou, ktorú neskôr premenili na dom kultúry. Najvýraznejším objektom je však monoblok hlavných tvorivých činnosti, ktorý v sebe integruje tri veľkopriestorové štúdia, montážnu halu, výrobné dielne aj kancelárie. Konštrukčný systém tvorí typový betónový skelet, ktorý vo veľkorozmerných priestoroch dopĺňajú priehradové oceľové väzníky. Fasády sú obložené aglomerovaným kamenným obkladom.
Areál filmových ateliérov situovali vysoko nad mestom na kraji mestského lesoparku. Práve táto poloha spôsobila, že ikonická silueta horizontálne štruktúrovanej hmoty hlavného objektu dodnes tvorí charakteristickú súčasť panorámy Bratislavy.
Literatúra:
Slameň, Ivan: Dostavba filmových ateliérov na bratislavskej Kolibe. Slovo autorov. Projekt 25, 1983, č. 3., s. 30-31.
Struhař, Jozef: Dostavba filmových ateliérov na bratislavskej Kolibe. Dominantný monoblok komplexu. Projekt 25, 1983, č. 3., s. 31-37.
