Dom kultúry situovali v plánovanom centre sídliska na krížení Saratovskej a ulice Janka Alexyho, o ktorej sa uvažovalo ako o jednej z budúcich spojníc starej Dúbravky so starým Lamačom. Ďalšie podobné prepojenie plánovali na konci Dúbravky (dnešná Dúbravčická), kde sa malo sídlisko Dúbravka komunikačne prepojiť so sídliskom Lamač. Hustá štruktúra centra obvodu okrem domu kultúry zahŕňa sídlo miestnej správy, obvodný národný výbor, súd, prokuratúru, poštu, obchodný dom aj hotel. Z tohto zámeru sa však realizoval len fragment, a tak budova Kultúrneho domu stojí až dodnes viac menej na „zelenej lúke“. Dom kultúry je koncipovaný ako kompaktný solitér s hlavným priečelím orientovaným do veľkorysého predpolia. Dispozičné riešenie určujú dve divadelné sály, jedna väčšia s orchestriskom a dvojpodlažným auditóriom, druhá menšia, určená pre komornejšie performačné formy. Obe sú prístupné z veľkorysého foyeru umiestneného na prvom poschodí, ktoré s prízemím spája dvojica reprezentačných schodísk. Architektonický výraz budovy reflektuje doznievajúce technicistické a monumentalizačné tendencie, čo sa prejavuje najmä na veľkých plochách fasád s kamenným obkladom, výrazných objemoch dvoch povrazísk ale aj na nápadných vyústeniach vzduchotechniky. Opatrný prienik postmodernizmu zase naznačuje symetrická kompozícia hlavnej fasády s arkierovo vysunutými okennými otvormi, svetlík v tvare valbovej striešky či popartový nápis Dom kultúry v osi priečelia. Napriek viacerým úpravám vnútorných priestorov Dom kultúry stále slúži svojmu pôvodnému účelu.
Literatúra:
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – TOPOLČANSKÁ, Mária SZALAY, Peter et al.: Bratislava – Atlas sídlisk / Bratislava – Atlas of Maas Housing, Slovart 2011, s. 184 – 192, 307.
