Prvý zámer postaviť observatótium vo Vysokých Tatrách, na Gerlachovskom štíte, pochádza z roku 1922, no nerealizoval sa. Observatórium napokon situovali na Skalnatom plese, severne od lanovky, v nadmorskej výške 1786 m. Iniciátorom výstavby hvezdárne bol významný československý astronóm Antonín Bečvář. Stavbu dokončili v roku 1943.
Budova je vyváženým architektonickým celkom, na ktorého fasádach je kombinovaný keramický červený obklad pozdĺžnej časti budovy s kamenným murivom na valcovej hmote nesúcej kupolu, harmonizujúcim s okolitým horským prostredím. Valcová veža má otváraciu kupolu na ďalekohľad. Na plochej streche je okrem meracích zariadení umiestnená ďalšia menšia kupola na astrograf. Hvezdáreň obsahuje rad miestností so špeciálnymi náročnými prevádzkami a byty personálu. Je vybavená astronomickými hodinami, seizmografom a meteorologickými prístrojmi. Budova bola vybavená aj vlastným vodovodom a núdzovou elektrárňou.
Bečvář sa stal prvým riaditeľom observatória a viedol ho do roku 1950. Venoval sa výskumu Slnka a medziplanetárnej hmoty. Prvé pozorovanie fotosféry Slnka sa tu uskutočnilo 19. septembra 1943, o rok neskôr prvé skupinové pozorovanie meteorov. Od roku 1953 prevzal observatórium Astronomický ústav SAV. Na počesť Antonína Bečvářa pomenovali jeden z kráterov na odvrátenej strane Mesiaca.
Literatúra:
BEČVÁŘ, Antonín: Slovenská štátna hvezdáreň na Skalnatom plese. Slovenský staviteľ 11, 1941, 3, s. 53 – 54.
Stavba štátneho observatória na Skalnatom Plese. Slovenský staviteľ 11, 1941, 3, s. 51 – 52.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, H. Henrieta - STOLIČNÁ, Elena: Architektonické diela 20. storočia na Slovensku – Vysoké Tatry, Poprad. Architektúra & urbanizmus 33, 1999, 3 – 4, s. 158.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. s. 402.
MLYNKA, Ladislav – HABERLANDOVÁ, Katarína: Technické pamiatky Slovenska. Bratislava, DAJAMA 2007, s. 102 – 103.
