Obec Nemecká v blízkosti Banskej Bystrice bola jedným z ohnísk Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944. Zároveň sa do dejín smutne zapísala ako dejisko masových popráv, ktoré tu vykonali príslušníci nemeckých jednotiek Sicherheitsdienst a Einsatzkommando 14. Vo vápenke, teda peci na pálenie vápna, zabili niekoľko stoviek ľudí. Po vojne v roku 1958 na mieste postavili pamätník obetiam SNP od akademických sochárov Alexandra Viku a Kláry Patakiovej. Na architektonickom riešení sa podieľali Marián Beluš, Eduard Stančík a Alexander Bél.
Protiváhu k pamätníku utrpenia a bolesti mala vytvoriť nová škola s pamätníkom mladých hrdinov SNP na druhom brehu Hrona. Jej vzniku predchádzalo zamietnutie projektu Alweg – jednokoľajovej vysutej dráhy vo Vysokých Tatrách, ktorá mala nahradiť pôvodnú elektrickú železnicu. Po odmietnutí zo strany československej vlády bola časť vyzbieraných financií použitá práve na výstavbu novej základnej školy v Nemeckej.
Projekt stavby vypracovali v rokoch 1969 až 1970 čerství absolventi fakulty architektúry Juraj Lupták a Peter Csellágh. V priestorovom koncipovaní školy použili nový pavilónový systém, ktorý sa začal v tejto typológii používať v druhej polovici 20. storočia. Dispozícia je usporiadaná do pravouhlého systému a rozdelená na dva základné funkčné celky. Jeden tvoria učebne, špeciálne učebne a pamätná sieň, druhý stravovacie priestory a telovýchovná časť. Každá z trinástich kmeňových učební s rozmerom 8,4 × 8,4 metra a strešným svetlíkom má vlastné akusticky izolované átrium, ktorého steny sú zdobené umeleckými dielami od študentov Vysokej školy výtvarných umení. Pozemok školy je svahovitý, pričom autori využili jeho sklon na výškovú gradáciu učebňových traktov a následné dosiahnutie výraznejšieho plastického poňatia fasády. Architektonicky najvýraznejšiu formu však vytvára pamätná sieň s fasádnym betónovým reliéfom od akademického sochára Ladislava Snopeka.
Napriek niekoľkým nedostatkom, ktoré vznikli v dôsledku nedodržania autorských zámerov, patrí základná škola v Nemeckej medzi najprogresívnejšie školské stavby na Slovensku. Má vysokú spoločensko-politickú aj architektonicko-výtvarnú hodnotu. V roku 1973 bola ocenená Cenou Zväzu slovenských architektov.
autor textu: Laura Krišteková
Literatúra:
KARFÍK, Vladimír – KARFÍKOVÁ, Světla – MARCINKA, Marián: Nové smery vo výstavbe škôl. Bratislava, SFVU 1963. 250 s.
ŠLACHTA, Štefan: Škola/pamätník. Projekt 14, 1972, 9, s. 6 – 11.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 286 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
DULLA, Matúš: Slovenská architekúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 196 s.
