Banícky rehabilitačný ústav v Bojnických kúpeľoch bol postavený v rámci priamych kúpeľných investícií riadených Slovakotermou, generálnym riaditeľstvom československých štátnych kúpeľov a žriediel. Ústav slúžil pôvodne na rehabilitáciu a liečenie baníkov z blízkej Prievidze a okolia.
Architektovi Ivanovi Matušíkovi sa podarilo v prostredí existujúceho kúpeľného komplexu vytvoriť racionálne riešenú stavbu s výnimočnou výtvarnou a kompozičnou hodnotou. Využil pri tom modernistický princíp, v rámci ktorého je spodná podnož oddelená od vrchného objemu ustúpeným medzipodlažím. Toto riešenie zodpovedá logickému prevádzkovému členeniu zariadenia. Tak ako v predošlých dielach, aj tu zostal architekt verný základným geometrickým tvarom. V podnoži sú okolo ústredného kruhového átria umiestnené vstupné priestory, stravovacia časť a jednotlivé oddelenia balneoterapie. Časti pôdorysu sú vzájomne prepojené chodbami v sústredných kružniciach. Na štyroch podlažiach vrchného objemu sú situované dvojlôžkové izby pre celkovo 200 pacientov. Pre riešenie lôžkovej časti použil Ivan Matušík kruhovú hmotu s výsečou, čím stavba pripomína obchodný dom Slimák v Bratislave. Vynechaný severný segment v tomto prípade umožňuje presvetliť chodbu po vnútornom obvode a tiež zabezpečuje vhodnú orientáciu izieb na východ, juh a západ.
Pre realizáciu jasného architektonického zámeru bola dôležitá spolupráca so statikom Pavlom Čížkom. Ten navrhol progresívny konštruktívny systém ako kombináciu oceľových stojok a monolitických bezprievlakových stropov. Najvýraznejším fasádnym prvkom sú prefabrikované loggiové zábradlia, ktoré sú konkávne zaoblené. Protipólom betónových loggií bolo kopilitové opláštenie chodby smerom do átria, ktoré materiálovo dopĺňalo tmavú keramiku použitú na podnoži a bočných štítoch. Pri neskoršej rekonštrukcii bol kopilit nahradený zasklenými otvormi. Odstránené bolo tiež pôvodné monolitické prekrytie vstupu a k objektu bol pristavaný exteriérový bazén.
Dodnes sa zachovali umelecké diela, ktoré boli navrhnuté ako súčasť architektúry – žulový kvet od Juraja Hovorku pri hlavnom vstupe a keramická plastika od Jozefa Sušienku vo vnútornom átriu.
Rehabilitačný ústav bol koncipovaný tak, aby nenarúšal krajinu pod Bojnickým zámkom. Toto včlenenie do prírodného prostredia je dnes poznačené novopostaveným liečebným domom v jeho tesnej blízkosti.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
JANKOVICH, Imrich: Banícky rehabilitačný ústav v Bojniciach. Projekt 17, 1975, 10, s. 14 – 17.
VÍTEK, Jaroslav: Banícky rehabilitačný ústav v kúpeľoch Bojnice. Československý architekt 21, 1975, 14, s. 3.
VASKA, Vladimír: Bergbau-Rehabilitationszentrum Bad Bojnice. Deutsche Bauzeitschrift 25, 1977, 10, s. 1289 – 1290.
KULTERMANN, Udo: Zeitgenossische Architektur in Osteuropa. Köln Du Mont Buchverlag 1985. 254 s.
KULTERMANN, Udo: Architecture in the 20th Century. New York, Van Nostrand Reinhold 1993, 306 s., tu s. 221.
Ivan Matušík – architektonické dielo. Katalóg výstavy. Ed. Marián Zervan. Bratislava, SAS 1995. 36 s., tu s. 1 a 3.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 211, 441.
Ivan Matušík/život s architektúrou. Monografia. Ed. Ivan Matušík, Marian Zervan. MONADA, s. r. o. 2003. 176 s.
KRIVOŠOVÁ, Jana - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 129.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. s. 182-184.
Projekt 1979, 21(5), s. 4 – 5.
