Rozsiahly nárožný objekt mal niekoľko funkčných častí: hotel, reštauráciu a veľkú spoločenskú sálu. Ide o jednu z prvých Bellušovych realizácií. Jej forma je klasicizujúca, zviazaná s historickými princípmi výstavby architektonickej kompozície. Rozdielne prevádzky sa však zobrazujú už vo vonkajšej forme objektu, čo sa prejavilo aj na objemovej členitosti stavby. Spoločenská, divadelná a tanečná sála sú prístupné cez veľkorysú vstupnú halu. Hlavný vstup zvýrazňuje pravouhlý dvojpodlažný portikus obložený travertínom. Aj keď je architektúra Národného domu raným dielom architekta, ovplyvnená jeho tradičným školením, predkladá už všetky podstatné znaky Bellušovej zrelej tvorby. V pôdoryse sú už však viaceré zmeny. Nachádzame tu architektovu veľkorysosť, klasickú kompozíciu, zviazanosť s remeselnou tradíciou, obľúbené stavebné materiály, napríklad travertín, i využívanie diel výtvarného umenia v architektúre.
Literatúra:
Stavitel 6, 1925, 2, s. 32. (Vyhodnotenie súťaže)
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Bratislava, Tatran 1984, 142 s.
KUBIČKOVÁ, Klára: Emil Belluš, Banská Bystrica a Národný dom. Projekt 41, 1999, 4, s. 36 – 43.
KUBIČKOVÁ, Klára: Architektonické diela 20. storočia na Slovensku. Banská Bystrica. Architektúra & urbanizmus 34, 2000, 1 – 2, s. CLXVIII.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 147, 344.
