Pamätník SNP v Banskej Bystrici sa rodil ako návrh do súťaže, ktorá sa uskutočnila v roku 1959. Architekt Kuzma vtedy siahol po charakteristickej dobovej forme: na podnoži sa vznášala nízka hmota prostého štvorcového pôdorysu.Z politických dôvodov mohol autor pokračovať na projekte až v roku 1963.
Po obnovení projekčných prác na Pamätníku SNP sa rozhodol zmeniť pôvodný návrh. Prvotný geometrický tvar stavby prepracoval do formy výraznej plastiky. Do spolupráce na novom koncepte prizval mladého absolventa sochárstva Jozefa Jankoviča (1937 – 2017). Spoločne vytvorili objekt, ktorý je založený na pôsobení dvoch mäkkých dynamických tvarov z pohľadového betónu, asymetricky ukotvených na horizontálnej podnoži. Betónová oblá škrupina, „rozťatá“ na dve polovice, nesie okrem vlastnej výtvarnej a kompozičnej hodnoty aj silný ideový a emočný význam. Podľa slov samotného autora tým spoločnosti pripomína vážnosť povstania proti fašizmu počas druhej svetovej vojny – ako keď padne sekera.
V objekte sa nachádzajú výstavné a muzeálne priestory. Každá polovica betónovej škrupiny bola vymodelovaná samostatne z dôvodu dobrého presvetlenia. Steny vnútornej štrbiny sú zasklené, stropné dosky v podlaží sú voľne zavesené. V spodnej hmote sú vedecké pracoviská, prednášková sieň, hygienické príslušenstvo, sklady, depozitár a iné účelové miestnosti. Centrom celej kompozície je Pietna vstupná sieň s expresívnou plastikou Obete varujú od Jozefa Jankoviča. Takéto spolupôsobenie vnáša do pamätníka monumentalitu a dramatickosť výrazu. Použité materiály ako betón, kov a sklo tvoria protipól k teplému materiálu dreva v interiéri.
Stavba bola odovzdaná do užívania v roku 1969 pri príležitosti 25. výročia SNP. Neopakovateľná stavba Pamätníka SNP sa odpútala od ekonomicky chápanej výroby, v ktorej sú prostriedky zamieňané za cieľ. V normalizačnom období po invázii vojsk Varšavskej zmluvy však bola z pamätníka odstránená centrálna plastika Jozefa Jankoviča. V roku 1972 ju previezli na skladisko na okraji mesta. Po intervencii pamiatkarov jej našli miesto v areáli pamätníka vypálenej obce Kalište. Na pôvodné miesto sa vrátila až v roku 2004, pri príležitosti 60. výročia povstania.
Ide o prvú povojnovú stavbu na Slovensku, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku už v roku 1973, necelé štyri roky od dokončenia. Dodnes sa radí medzi najvýznamnejšie diela slovenskej architektúry.
autor textu: Laura Krišteková
Literatúra:
CHOVANEC, Jozef: Súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Výtvarný život 2, 1957, 7 – 8, s. 276 – 277.
ZÁRIŠ, František: Súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Projekt 1, 1959, 8 – 9, s. 111 – 117.
KUSÝ, Martin: Pamätník SNP v Banskej Bystrici. Projekt 6, 1964, 8, s. 172 – 175.
LACKO, Jozef: Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Projekt 11, 1969, 11 – 12, s. 205 – 213.
KUZMA, Dušan: Slovo autora. Projekt 11, 1969, 11 – 12, s. 213.
KAPASNÝ, Ladislav: Debnenie výstavnej časti pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Pozemní stavby 18, 1970, 12, s. 347 – 349.
Monument de la Révolte Nationale Slovaque – Banská Bystrica. L'Architecture d'aujourd'hui, février – mars 1972, 160, s. 72.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 286 s.
PECHAR, Josef: Československá architektura. Praha, Odeon 1979. 474 s.
SEDLÁKOVÁ, Radomíra – KUZMA, Dušan: Pamätník – múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Projekt 30, 1988, 10, s. 4 – 9.
DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. (Katalóg výstavy.) SNG, Bratislava 1995, 304 - 319.
Dušan Kuzma architekt. Ed. Katarína Kuzmová. Bratislava, SAS – Jaga 2000. 94 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
SNOPKO, Ladislav a i.: Obete varujú. Paralelné príbehy. Banská Bystrica, Orman a Múzeum SNP 2004. 92 s.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005. 182 s.
ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Dušan Kuzma. In: Šedesátá léta v architektuře očima pamětníků. Zborník rozhovorov. Petr Urlich, Petr Vorlík, Beryl Filsaková, Katarína Andrášiová, Lenka Popelová. Praha, Česká technika – nakladatelství ČVUT 2006, s. 294 – 303.
Pamätník Slovenského národného povstania. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XVI.
