Vodáreň v Ľuboticiach bola postavená na Šarišských lúkach, kde podzemné vody povodia tokov Sekšov a Šebešský potok vytvorili priaznivé podmienky na navŕtanie 24 (neskôr 48) studní. Autorom projektu vodárne, ktorá pripomína obytný zámoček, je budapeštiansky architekt Gyӧrgy Kopeczek. Technickú časť výstavby naplánovala firma Antonín Beszey a Eugen Toth, taktiež z Budapešti. Vodáreň zásobovala Prešov do roku 1949, odkedy slúžila už iba ako náhradný zdroj vody. Malebná stavba má historizujúce a secesné detaily na okenných otvoroch a ich výplniach, na samotnej fasáde aj v interiéri. Stavba reprezentuje príznačný paradox priemyselnej architektúry danej doby, kedy sa často moderné technologické zariadenia ukrývali pod architektúrou, ktorá bola na nerozoznanie od obytných či občianskych stavieb. Technické zariadenie sa nezachovalo.
Literatúra: