1. etapa výstavby 1916 - 1918
V roku 1907 začala v Trnave výstavba fabriky známej železiarenskej rodiny Coburgovcov. V prvej etape postavili zlievareň so siemens-martinskou pecou. K nej pribudli aj dve valcovne, ktoré sú zaklenuté valenou klenbou, nenápadne ukrytou za sedlovými štítmi. Základom energetického jadra továrne bola elektráreň (dnes tepláreň) s nápaditým priečelím - pilastre, okná orámované výrazným ostením, či drobný akcent v štíte strechy, nesú znaky zjednodušenej klasicistickej architektúry. V podobnom architektonickom výraze bola postavená aj vodná veža so studňou.
2. etapa výstavby 1921 - 1927
Drôtovňa z roku 1921, postavená podľa návrhov viedenských architektov Siegfrieda Theissa a Hansa Jakscha, patrí medzi prvé diela bezozdobnej modernej architektúry na Slovensku. Objekt je symetrický v oboch osiach a je dokonale presvetlený veľkými oknami umiestnenými medzi železobetónové piliere lichobežníkového tvaru, ktoré sa premietajú do exteriéru a prebiehajú cez všetky podlažia. Dymovody a vzduchovody sú dômyselne ukryté práve v pilieroch vystupujúcich nad rovinu strechy. Po ukončení výroby ocele v roku 1932 zverili majitelia rozširovanie továrne opäť do rúk Theissa a Jakscha. Vznikla, transformátorová stanica, žiháreň a moriareň, vrátnica s kancelárskymi priestormi a časť obytného súboru. Stavby vrátnice, tranfostanice a kancelárskej budovy charakterizuje výrazná rímsa vstupného portálu s geometrickým ornamentom.
3. etapa výstavby 1929 -1944
V závode bol v tejto etape postavený celý rad výrobných objektov, skladísk a farbiareň. Stavby zastrešené oblúkovými betónovými škrupinami projektovala firma Pittel a Brausewetter. Inžinier Arthur Schwarz pracujúci pre túto spoločnosť vyvinul špeciálne železobetónové rámy, ktoré slúžili na jednoduchšie osadenie veľkých industriálnych okien, použitých aj na novej klincovni. V rokoch 1935 - 1936 sa tu začal budovať aj celkom nový závod Banskej a hutnej spoločnosti, závod Trnava, ktorý pokrýval výrobu protileteckých granátov pre vojnové účely. V roku 1930 firma Pittel a Brausewetter realizovala prístavbu strojovne a kotolne k turbínovej hale. Napriek dobe svojho vzniku sa stavitelia priklonili k zjednoteniu fasád s pôvodnou architektúrou, a tak vznikli združené okná komponované do šípok v štítových stenách, ktoré charakterizujú stavbu. Pôvodnú parnú elektráreň v roku 1935 od Coburgovcov kúpili Západoslovenské elektrárne. V roku 1938 tu vznikla montážna veža od ich dvorného architekta Dušana Jurkoviča v typicky tehlovom šate.
4. etapa 1945 -1964
Po vojne bola továreň znárodnená a stala sa súčasťou Slovenských závodov na smaltovaný a železný tovar, národný podnik, neskôr Kovosmalt. Jej výrobný program sa posunul smerom k produkcii tepelných spotrebičov a radiátorov. Najhodnotnejšou novostavbou tohto obdobia je zlievareň. Pozostáva z rámov, ktoré tvoria dve nerovnaké lode. Najviac zaujme strecha zložená zo železobetónových škrupín v tvare hyperbolických paraboloidov, ktorá vo vnútri vytvára nevšednú klenbu a z exteriéru zvlnenú atiku kopírujúcu tvar škrupín v priečnom smere. Spolu s touto stavbou bolo v danom období postavených množstvo nových budov dopĺňajúcich výrobný proces.
5. etapa - 60. a 70. roky 20. storočia
Od roku 1966 sa začala do hál sťahovať výroba náprav a náhradných dielov pre nákladné autá, následne v roku 1967 došlo k premenovaniu na Trnavské automobilové závody (TAZ). 60. a 70. roky sa niesli v duchu montovaných prefabrikovaných typizovaných hál.
Okrem výrobných objektov vznikli počas vyše storočnej tradície továrne aj obytné kolónie, kultúrny dom a mnohé iné sociálne stavby pre pracovníkov továrne.
Literatúra:
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - najstaršia časť Coburgových závodov. Novinky z radnice, XXX, 2019, 7/ 8, s. 28-30.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Viedenskí architekti Theiss a Jaksch a ich tvorba v Coburgových závodoch. Novinky z radnice, XXX, 2019, 9, s. 19-24.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Obdobie oblúkových striech a železobetónových okenných rámov v Coburgových závodoch. Novinky z radnice, XXX, 2019, 10, s. 24-28.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Závod v závode – trnavská parná elektráreň v Coburgových závodoch. Novinky z radnice, XXX, 2019, 11/ 12, s. 21 - 25.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Architektúra z éry Kovosmaltu. Novinky z radnice, XXXI, 2020, 4, s. 24 - 27.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Architektúra z éry Kovosmaltu 2. Novinky z radnice, XXXI, 2020, 5, s. 15 - 18.
BEŇÁK, Miroslav: Skrytý klenot priemyselnej architektúry - Architektúra z éry Kovosmaltu 2. Novinky z radnice, XXXI, 2020, 6, s. 23 - 27.
