Bratia Justín a Jozef Pilárikovci kúpili, tesne pri hradbovom múre Skalice, starý vodný mlyn začiatkom 20. storočia. V roku 1927 ho za pol roka prestavali na moderný trojposchodový elektrický mlyn. Projekt novej budovy vypracovala firma Josef Prokop a synovia z Pardubíc, ktorá bola v tom čase jednou z najpokrokovejších strojárenských firiem špecializujúcich sa na mlynské zariadenia. O desať rokov bol mlyn opäť rozšírený. Architektonickým výrazom sa novostavba skladiska (dnes časť čistenia zrna) začlenila k pôvodnej stavbe mlyna a splynula s prvou etapou výstavby. Mlyn bol od začiatku svojej výroby elektrifikovaný, no kvôli ekonomickým dôvodom ho v roku 1940 plynofikovali výkonným plynosacím pohonom o sile 60-70 HP od firmy Ignác Lorenz motory z Kroměříže a opäť po vojne vymenili pohon za elektrinu. Od spustenia mlyna sa tu mlela pšenica a raž, po znárodnení dokonca aj PVC. V roku 1961 ukončili výrobu a objekty zakonzervovali. Zachovalo sa tu takmer celé dobové výrobné zariadenie z kvalitného dreva, pôvodné elektrické stroje, transmisie a ucelený súbor mlynských budov. Stavby majú zjednotený architektonický výraz, vystúpené hladké lizény strieda štrukturovaná omietka, okenné ostenia prebiehajú do tretiny výšky. Strojovňa má ukončené rovné nadpražia okien dekoratívnym ostením v tvare striešky s tromi ustúpenými štvorcami, čo jej dodáva honosnejší charakter, ako bolo dobovým zvykom pri stavaní strojovní. V mlyne sa dnes nachádza múzeum.
Literatúra:
BAČA, Robert a kol. Skalica: Skalica, Mesto Skalica 2014.
Štátny archív Skalica, Okresný úrad v Skalici, škatuľa č. 1927, 349, 438
