Pôvodní stavitelia dieselovej elektrárne nie sú známi, vieme však, že elektráreň vznikla z iniciatívy majiteľov Hlohovského panstva – šľachtickej rodiny Erdődy. Pozemky na výstavbu elektrárne získali v blízkosti železničnej trate Nitra – Leopoldov od mesta Hlohovec. V prvej etape výstavby boli namontované dva dieselové stroje s výkonmi 200 konských síl a tretí stroj s výkonom 300 konských síl. V roku 1912 rozšírili elektráreň o jeden stroj s výkonom 500 konských síl. O dva roky pridali ďalších 1 000 konských síl. Z hlohovskej elektrárne sa tak stala jedna z najväčších v súkromnom vlastníctve v Uhorsku. V roku 1928 prevzala prevádzku Západoslovenská elektrárňa (ZSE). Odvtedy slúžila ako rezerva na vykrývanie spotreby v čase špičky. V rokoch 1949 – 1954 prestavali celú prevádzku na opravovňu transformátorov. V roku 1961 bol v rámci novovzniknutého podniku Západoslovenské energetické závody zriadený osobitný útvar Opravovňa transformátorov a ciachovňa Hlohovec (OTC). S výrobou elektrickej energie sa skončilo v roku 1967.
V súčasnosti je priestor bývalej elektrárne využívaný už len na skladovanie transformátorov. V areáli dodnes stoja pôvodné objekty – elektráreň, ciachovňa, inšpektorát, olejové hospodárstvo, sklady či administratíva, ktorá bola predtým pravdepodobne stajňou pre kone. Autorom návrhov prestavby elektrárne v roku 1942 je architekt Dušan Jurkovič. Nadviazal na charakteristickú podobu dieselovej elektrárne z rokov 1908 až 1920. Z archívnych dokumentov je zrejmé, že projektom Dušana Jurkoviča boli sklady, inšpektorát a úpravy na halách strojovne. Staršie stavby areálu a aj tie od Jurkoviča majú navonok jednotný ráz. Sú obložené režným murivom a zakončené sedlovou strechou. Vnútorné priestory hlavného objektu presvetľujú pre industriál charakteristické tabuľkové okná.
Najzaujímavejšími priestormi elektrárne sú haly, ktoré pôvodne slúžili ako strojovne. Dnes sú v nich uskladnené transformátory. Historická časť je tvorená dvoma na seba nadväzujúcimi halami. Staršia hala má paradoxne novšiu konštrukciu sedlovej strechy než o niekoľko rokov novšia prístavba – je tvorená železobetónovými priehradovými nosníkmi. Prístavba vznikla v období do roku 1920, tvorí štítovú stenu elektrárne a vo vnútri má pôvodný krov z oceľových priehradových nosníkov. V interiéri túto časť dopĺňa historické točité schodisko zo subtílnej ocele. Na historickú časť hál nadväzuje novší sklad s plochou strechou z deväťdesiatych rokov 20. storočia. Takisto sú v ňom uskladnené transformátory spolu s elektromermi. Ciachovňa a stará elektráreň sú prepojené novotvarom, ktorý vznikol v roku 2018 v konzultácii s pamiatkovým úradom podľa návrhu architektov Design factory Creative Group.
Literatúra:
BOŘUTOVÁ, Dana. Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava: Slovart, 2010. 382 s. ISBN 978-80-8085-665-6.
HANUŠIN, Ján. Priemyselné objekty na starých pohľadniciach. Bratislava: Dajama, 2014. 94 s. ISBN 978-80-8136-032-9.
PIOVARČI, Rastislav. Storočná elektráreň dnes už prúd nevyrába. [online]. 2008. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: mytrnava.sme.sk/c/4206702/storocna-elektraren-dnes-uz-prud-nevyraba.html
SLÁDEK, Vojtech et al. 70 rokov Západoslovenských energetických závodov a rozvoj energetiky na Západnom Slovensku. Bratislava: Vox Nova, 1992. ISBN 80-85685-03-0.
ZSE. Dieselová elektráreň v Hlohovci 1908 – 2008 (brožúra). [s.l.]: [s.n.], 2008.
ŽALMAN, Peter. Dušan Samuel Jurkovič – nové poznatky a pohľady, časť 3. [online]. 2018. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: www.archinfo.sk/diskusia/blog/pamiatky-historia/dusan-samuel-jurkovic-nove-poznatky-a-pohlady-cast-3.html
ŽALMAN, Peter. Revitalizácia bývalej bratislavskej teplárne od Dušana Jurkoviča. In: Projekt. 2004, roč. 46, č. 5 – 6, s. 20 – 24. ISSN 1335-2180.
