Škola postavená podľa návrhov architekta Rudolfa Miňovského v trnavskej mestskej časti Tulipán bola otvorená v školskom roku 1960 – 1961. Priestory školy boli pôvodne určené pre 24 kmeňových tried a ďalšie odborné učebne. Ide o pavilónový typ školy, ktorý patril medzi inovatívne typizované projekty vytvorené na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Pavilónové riešenie bolo reakciou na výstavbu monoblokových škôl, koncom päťdesiatych rokov považovaných za zastaralý model nevhodný pre modernizujúce sa metódy výučby. Pavilónový koncept školy umožňoval diferencovanú prevádzku celého areálu, modulový systém výstavby dovoľoval rozširovať pavilóny podľa kapacitných požiadaviek jednotlivých škôl. Okrem toho pavilónové usporiadanie zabezpečovalo lepší kontakt detí s prírodou, ktorý sa docielil umiestnením pavilónov prepojených zastrešenými exteriérovými chodbami do zeleného prostredia.
Areál školy v Trnave pozostáva z piatich pavilónov, sadu a ihriska. Pavilóny trnavskej školy boli ako prvé v Československu konštruované so stropnými doskami stavanými metódou zdvíhaných stropov (liftslab). Obvodové steny boli realizované podľa systému Ing. Fraňu s pilierikmi na osovú vzdialenosť 1,5 m, do ktorých sa vkladali pilinobetónové dosky o hrúbke 10 cm a výške 50 cm. Vo vstupnom pavilóne dostavanom na štvorkrídlový objekt s vnútorným átriom je foyer, na poschodí sú administratívne priestory, kabinety a knižnica. Škola je vybavená aj kuchyňou a jedálňou. V jednotlivých pavilónoch sú situované kmeňové triedy prvého a druhého stupňa, odborné učebne (biológie, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy, chémie, fyziky, etickej výchovy, cudzích jazykov, počítačové učebne, jazykové laboratórium, envirotrieda). V samostatnom pavilóne sú dve telocvične s šatňami a hygienickým zázemím. V západnej časti areálu je nedávno obnovené ihrisko.
Hoci od deväťdesiatych rokov prešla škola viacerými etapami obnovy – jednotlivé pavilóny sú dnes zateplené a vymenené sú takisto pôvodné okná, pavilónový koncept areálu s okolitou sadovou úpravou, ale aj dispozičné riešenie objektov sú tu stále čitateľné. Genius loci dotvárajú zachované pôvodné prvky – niektoré dobové nábytky, obklady, či dvere, zábradlia a podobne. Škola si tak zachovala do významnej miery autenticitu pôvodného architektonického konceptu, ktorý bol v období vzniku školy progresívnym počinom.
autor textu: Katarína Haberlandová
Literatúra:
FRANCŮ, Světla. Medzinárodný seminár o školskej výstavbe. Projekt, 1959, roč. 1, č. 11–12, s. 145–151.
KARFÍK, Vladimír – KARFÍKOVÁ, Světla – MARCINKA, Marián. Nové smery vo výstavbe škôl. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského zväzu výtvarných umení, 1963, s. 214–216.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. s. 169.
Projekt 1964, 6(3), s. 60 – 61.
