Popredný predstaviteľ slovenskej architektúry 20. storočia. Architektúru neštudoval, ale staviteľstvo sa vyučil v budapeštianskej spoločnosti Schikendanz a Herzog. V roku 1908 tu po úspešnom zložení skúšok získal titul staviteľa. V Budapešti pôsobil ako samostatný projektant a staviteľ až do roku 1914. Potom sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, neskôr (1921) do Bratislavy. Bol mimoriadne plodný – postavil takmer 300 stavieb a bol asi najproduktívnejším slovenským architektom. Začínal bohato dekorovanými historizujúcimi prácami, v tridsiatych rokoch sa prechodne priklonil k princípom modernej architektúry. Celé jeho dielo môžeme charakterizovať ako vyváženú eklektickú tvorbu, založenú na klasicistických vzoroch.
