V roku 1912 vznikol na poliach v blízkosti Sládkovičova samostatný areál mlyna, ktorý dostal meno podľa grófky Márie Firman, matky riaditeľa tunajšieho cukrovaru Karla Kuffnera. Mlyn nesie výrazný odkaz na prosperitu jeho majiteľa, ktorý ho nechal postaviť ako reprezentatívnu stavbu napriek tomu, že išlo o čisto priemyselný, utilitárny, objekt. Umelý mlyn pozostáva zo samotnej mlynice, čistiarne obilia, šrotovne kukurice a skladiska s transformačnou stanicou. Súčasťou areálu bol aj sklad múky, obytný dom úradníkov, administratívna budova (1946) a silo (1963). Hlavným objektom areálu je samotný mlyn s pôdorysom v tvare písmena T. Dominuje mu schodisková veža, ktorá nesie vodný rezervoár, ukončená vysokou valbovou strechou. Rytmická fasáda je tvorená výraznými prvkami z režného muriva na lizénach, rímsach a korunnou rímsou so zuborezom. Tieto detaily na fasáde, striedané s omietanými plochami, zjemňujú mohutnú stavbu a odzrkadľujú podnikateľský úspech rodiny Kuffnerovcov, ktorá v Sládkoviče založila moderný cukrovar. Pri mlyne bolo postavené aj železobetónové silo, s kapacitou 17000 ton, ktoré tvorí 18 kruhových buniek s priemerom 6 m. Typový projekt sila vznikol v roku 1959 v bratislavskom Potravinoprojekte pod vedením Pavla Fabiána a v Sládkovičove bolo postavené v roku 1963 Stavoindustriou Bratislava. Objekty dodnes slúžia pôvodnej funkcii.
Literatúra:
BERAN, Lukáš - ZIKMUND, Jan: Pro zrno: obilní skladiště a sila 1898-1989. Praha, České vysoké učení technické 2018.
HALLON, Ľudovít - SUDOVÁ, Eva (ed.): Barón Karl Kuffner de Dioszegh a diószegský cukrovar. Preklad Hildegarda POKREIS. Sládkovičovo, Mesto Sládkovičovo 2009.
SUDOVÁ, Eva: Kuffnerovský hospodársky komplex. 1. Sládkovičovo, mesto Sládkovičovo 2012.
