Architekt Marián Marcinka sa významne podieľal na urbanistickom návrhu areálu SAV aj na architektonickej podobe niekoľkých stavieb v areáli a jeho bezprostrednom susedstve. Budova správy areálu patrí medzi jeho prvé realizované stavby v tejto lokalite. Pôvodne mala slúžiť ako pracovisko prvého kontaktu s podateľňou a zdravotným strediskom. Vzhľadom na akútny nedostatok priestorov pre výskumné pracoviská, obsadil budovu hneď po dokončení Ústav experimentálnej chirurgie. Konštrukčným základ budovy tvorí systém paralelných murovaných stien. Jej estetické pôsobenie určujú výrazné horizontály súvislých vysunutých galérií, ktoré lemujú budovu z troch strán. Laboratórne a kancelárske pracoviská sú tu zoradené do dispozičného trojtraktu. V rámci veľkorysého priestoru širokej stredovej chodby umiestnili autori aj hlavné jednoramenné schodisko. Na budove sa prejavilo aj Marcinkovo celoživotné zaujatie architektonickým detailom. Svedčia o tom netypové drevené rámy okien aj pozoruhodné drevené dverné výplne s bočným skleneným panelom.
Budova je integrovaná do terénu a okolitého prírodného prostredia prostredníctvom mierne vyvýšeného prízemia spojeného s terénom širokou vstupnou rampou. Toto spojenie podčiarkuje aj silné výtvarné gesto v podobe dlhej masívnej steny z pohľadového betónu prechádzajúcej z foyeru zdravotného strediska do exteriéru. Súčasťou steny je výrazný reliéf, ktorý navrhol sochár Ladislav Gandl. Pred budovou je umiestnená drevená plastika Kláry Pataky.
Literatúra:
Husák, V.: Budova správy areálu SAV v Bratislave. Projekt 20, 1978, č. 5, s. 14 - 16.